Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi si Andersonová nechala patentovať stierače čelného skla
10.11.2023 Celý región
Greene
County/Bratislava 10. novembra (TASR) – Napriek tomu, že sa Američanka
Mary Andersonová zaslúžila o vynález prvého funkčného stierača čelného
skla, jej verzia tohto zariadenia sa nikdy nedostala do výroby. Bola
však veľmi podobná stieračom, ktoré sa nachádzali na prvých modeloch
automobilov. K návrhu zostrojiť pomôcku na zlepšenie výhľadu počas jazdy
ju podnietila osobná skúsenosť s cestovaním. V električke spozorovala,
že vodiči v nepriaznivom počasí museli často otvárať okná či dokonca
zastaviť vozidlo, aby vyšli von a spriehľadnili sklá.
V piatok 10. novembra uplynie 120 rokov odvtedy, kedy si Mary Andersonová nechala patentovať stierače.
Počas svojho života sa Mary Andersonová (1866 - 1953) presadila najmä ako podnikateľka. Investovať do vlastných plánov sa jej podarilo aj vďaka majetku, ktorý zdedila po otcovi a spravovala ho spolu so svojou sestrou a matkou. Okrem toho, že s rodinou nechala postaviť apartmánový dom Fairmont Apartments v Birminghame v štáte Alabama, prevádzkovala aj ranč s dobytkom a vinicu v kalifornskom meste Fresno.
Keď sa na jednej zo svojich ciest vybrala v roku 1902 na výlet do New Yorku, počas jazdy v električke si všimla, aké veľké problémy spôsobuje šoférovi odstraňovanie snehu a mrazu z predného skla. Nástrahy počasia totiž v tom čase riešili vodiči nebezpečným spôsobom, ktorý navyše spomaľoval dopravu. Buď jazdili s otvorenými oknami a rukami utierali zo skiel nečistoty, alebo vozidlo zastavili a následne sklá vyčistili. Po návrate do Birminghamu začala Andersonová vytvárať návrh zariadenia veľmi podobného modernému stieraču čelného skla.
Po tom, ako nechala vyrobiť model pozostávajúci z výkyvného ramena potiahnutého gumou, naň 10. novembra 1903 získala patent. Zariadenie tvorila aj páka, ktorú mohol vodič ovládať zvnútra vozidla. Vďaka nej sa odpružené rameno s gumou pohybovalo po čelnom skle a ešte predtým, ako sa vrátilo do pôvodnej polohy, stihlo z povrchu skla odstrániť kvapky dažďa či snehové vločky.
Mary Andersonová však nedokázala nikoho presvedčiť, aby jej nápad pretavil do výroby. Všetky spoločnosti, ktoré oslovila, odmietli jej vynález z obavy z nedostatočného dopytu. V čase, keď požiadala o patent, neboli autá ešte veľmi populárne. Ľudia si ju dokonca kvôli nápadu doberali. Mnohí si totiž mysleli, že pohyb stieračov bude pozornosť vodičov rozptyľovať.
Odradená vynálezkyňa, prestala výrobok presadzovať a po 17 rokoch jej patent v roku 1920 vypršal. V tom období sa ale predaj automobilov prudko rozšíril a teda aj dopyt po stieračoch, čo umožnilo korporáciám a iným podnikateľom presadiť pôvodný koncept Mary Andersonovej. Stierače čelného skla tak napokon prispôsobili na použitie v automobiloch a v roku 1922 začala spoločnosť Cadillac montovať stierače ako súčasť štandardnej výbavy svojich vozidiel.
Hoci Američanka počas svojho života nedostala za svoj vynález žiadne peniaze, uznania sa dočkala posmrtne v roku 2011, kedy bola uvedená do americkej siene slávy vynálezcov (National Inventors Hall of Fame).
V piatok 10. novembra uplynie 120 rokov odvtedy, kedy si Mary Andersonová nechala patentovať stierače.
Počas svojho života sa Mary Andersonová (1866 - 1953) presadila najmä ako podnikateľka. Investovať do vlastných plánov sa jej podarilo aj vďaka majetku, ktorý zdedila po otcovi a spravovala ho spolu so svojou sestrou a matkou. Okrem toho, že s rodinou nechala postaviť apartmánový dom Fairmont Apartments v Birminghame v štáte Alabama, prevádzkovala aj ranč s dobytkom a vinicu v kalifornskom meste Fresno.
Keď sa na jednej zo svojich ciest vybrala v roku 1902 na výlet do New Yorku, počas jazdy v električke si všimla, aké veľké problémy spôsobuje šoférovi odstraňovanie snehu a mrazu z predného skla. Nástrahy počasia totiž v tom čase riešili vodiči nebezpečným spôsobom, ktorý navyše spomaľoval dopravu. Buď jazdili s otvorenými oknami a rukami utierali zo skiel nečistoty, alebo vozidlo zastavili a následne sklá vyčistili. Po návrate do Birminghamu začala Andersonová vytvárať návrh zariadenia veľmi podobného modernému stieraču čelného skla.
Po tom, ako nechala vyrobiť model pozostávajúci z výkyvného ramena potiahnutého gumou, naň 10. novembra 1903 získala patent. Zariadenie tvorila aj páka, ktorú mohol vodič ovládať zvnútra vozidla. Vďaka nej sa odpružené rameno s gumou pohybovalo po čelnom skle a ešte predtým, ako sa vrátilo do pôvodnej polohy, stihlo z povrchu skla odstrániť kvapky dažďa či snehové vločky.
Mary Andersonová však nedokázala nikoho presvedčiť, aby jej nápad pretavil do výroby. Všetky spoločnosti, ktoré oslovila, odmietli jej vynález z obavy z nedostatočného dopytu. V čase, keď požiadala o patent, neboli autá ešte veľmi populárne. Ľudia si ju dokonca kvôli nápadu doberali. Mnohí si totiž mysleli, že pohyb stieračov bude pozornosť vodičov rozptyľovať.
Odradená vynálezkyňa, prestala výrobok presadzovať a po 17 rokoch jej patent v roku 1920 vypršal. V tom období sa ale predaj automobilov prudko rozšíril a teda aj dopyt po stieračoch, čo umožnilo korporáciám a iným podnikateľom presadiť pôvodný koncept Mary Andersonovej. Stierače čelného skla tak napokon prispôsobili na použitie v automobiloch a v roku 1922 začala spoločnosť Cadillac montovať stierače ako súčasť štandardnej výbavy svojich vozidiel.
Hoci Američanka počas svojho života nedostala za svoj vynález žiadne peniaze, uznania sa dočkala posmrtne v roku 2011, kedy bola uvedená do americkej siene slávy vynálezcov (National Inventors Hall of Fame).
0
www.ZIVOTPO.sk
